pondelok 11. júla 2011

Varňa drog, Vietnamci a ranný výbuch vo vedľajšom byte

Po včerajšom návrate z ExitFestu ma dnes ráno prebudil ohlušujúci výbuch. Bol taký intenzívny, že ma vyhodil z postele a nadopovaný adrenalínom som sa rozbehol z izby zistiť, čo sa stalo. Prebehol som po byte, nikde nič... zacítil som zápach horiaceho plastu.. Pozrel som aj na chodbu a videl, že dvere na byte oproti sú otvorené.



Zavrel som okná na izbách mysliac si, že to ide zvonku.. počul som ale ďalšie zvuky praskajúceho skla.. Hovorím si - čo za človeka teraz rekonštruuje byt alebo sťahuje nábytok? Smrad sa začal zintenzívňovať. Idem ku dverám z bytu, pozriem kukátkom, ale tentokrát, už nevidím nič... tma... a ja blbec som chcel zistiť, ako je to možné a pootvoril som dvere. V momente som pochopil. Dym sa mi začal valiť do bytu. Rýchlo som ich zavrel a pozatváral dvere a ešte raz skontroloval okná, aby neboli ani na mikro a neurobil si tak z bytu komín.

Idem do obyvačky na balkón a volám na 112. Z diaľky počujem prichádzajúce policajné a hasičské autá. Chvíľu prepojovania, otázok, najprv mi slečna na call centre chcela poďakovať, že už o tom vedia a že už tam idú jednotky hasičov.. Po pár vetách som slečnu zastavil, že mi nejde len o nahlásenie požiaru, ale že som práve na tom piatom poschodí a nemôžem von, pretože na chodbe je hustý dym. Prepojovanie... o chvíľu som mal na linke požiarnika, ktorý za moment búchal na našom poschodí na všetky dvere aby zistil, kde som.. Ešte mi stihol povedať, aby som si dal mokrý uterák a nech počkám, že idú po mňa.

O tom že je čas vypadnúť ma presvedčilo búchanie na dvere. Rýchlo som sa obul, zobral tašku s dokladmi a notebook a s uterákom na tvári otvoril dvere. Dymu už bolo ohodne menej, pretože hasiči otvorili východ na strechu a dym odsávali, popritom ďalší chladili propanbutanové fľaše (fľašu?) z ktorých jedna na začiatku vybuchla.. Cez mokrý uterák sa dalo dýchať, aj keď ťažko.. Cesta po schodoch sa mi zdala strašne namáhavá. Napätie zvyšoval dych hasiča, ktorý ma viedol po schodoch nadol a dýchal cez masku. Všetci nám dávali na schodoch prednosť.

Dole sa ma záchranár spýtal, či som v poriadku. Ako som to mal akože vedieť? Tak som povedal, že hádam hej.. Vonku som už stretol kopec susedov a dozvedel sa že sme mali na poschodí varňu drog.

Tak sme si vymenili informácie čo sme mali a získali. Susedia pravdepodobne videli niekoho z bytu po výbuchu bežať s uterákom na hlave z bytu, resp. z domu. Dokonca ho nad sídliskom hľadal vrtulník. Plný obáv z toho, kam až pretečie voda, sme dúfali že čoskoro budeme môcť pozrieť do bytu. Zvonku bolo vidno, že výbuch tlakom úplne vyrazil okno na izbe bytu a balkónu a sklo sa rozletelo po celom priestore pred domom a poškodilo autá stojace pred domom. Izolácia okolo okien bola vytrhaná a hasiči ju o chvíľu začali z rebríka osekávať, aby nehrozilo, že spadne na niekoho pod domom.

Susedia z vedľajšieho vchodu nás pozvali na kávu k sebe. Volám susedke Janke, ktorá je v práci. Po prečítaní inernet. správ je za chvíľu pred domom - tiež plná obáv z nepoisteného bytu - priamo susedí s bytom, kde došlo k výbuchu. Horšie môže byť už len mať byt pod zničeným bytom, pretože bude pravdepodobne úplne zničený od presakujúcej vody z hasenia následného požiaru. Snáď, že ho mal majiteľ poistený.

Keď sme sa s Jankou pozreli na poschodie, zistili sme, že nás nepustia do našich bytov, pretože tam stále prebieha zásah. Tak sme sa vrátili pred dom a v obavách obchádzali dom.. Po chvíli už sme na poschodie mohli a veľmi sme si vydýchli, keď sme zistili, že byty sú v poriadku, aj keď zasmradené a všade jemný čierny popolček, ktorý uvidíte až po potiahnutí prstom ruky po nábytku, či podlahe. Je všade - v skrinich, šuflíkoch, na riadoch, knihách...

Zhruba pred mesiacom sa boli pýtať policajti u nás na jedného z Vietnamcov. Nestýkame sa s nimi, ale manželka sa ešte spýtala, či nám nič nehrozí, keď vieme, že je to recidivista a zdržiava sa tu. Policajt s úsmevom odpovedal, že nie.. Mám taký dojem, že polícia niečo zanedbala... Vedeli, že sa tu zdržiava recidivista, neinformovali nás o hroziacom nebezpečenstve a nič nepodnikli pre jeho odránenie..

 Všetka česť hasičom aj 112!





























 
Odkazy

5 komentárov:

  1. No a vy ste vedeli že tam varia drogy? Muselo to byt predsa cítiť. Mali ste štastie vážne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dnes sme sa dozvedeli, že si naschval prenajímajú takéto partie byty na najvyšších poschodiach, aby to digestorom neletelo niekoľko poschodí. To by bolo cítiť v bytoch. Takto nič cítiť nie je. Labák mali hneď v kúpelni a susedka sa len zavše čudovala, keď tam do noci hrmotali. Myslela si že ich je tam viac a že sú čistotní!

    Ale presne tak - hlavne že to takto relatívne dobre dopadlo..

    PS. Byt pod zničeným bytom je vraj úplne nepoškodený a nezatečený. Hasiči vodu perfektne odsávali. Klobúk dolu..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Cez vyvod digestora z toho bytu, napr. v noci, je pocut zvuky, ale nebolo citit ani ň. Celkom pochopitelne - ak by to citit bolo, tak im kazda takato prevadzka vydrzi radovo niekolko dni, kym to susedia nahlasia na policii.
    Co sa tyka zvukov v noci v susednej kupelni, opustam paradigmu cistotnych susedov - odteraz je pre mna kazdy sused na najvyssom poschodi potencionalnym varicom.
    :)
    Samo, budem k vam chodievat castejsie na kontrolu; vy by ste mali obcas prist ku mne.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. OK, Janka! :) Aby to splnilo účel, návštevy musia byť bez ohlásenia! :) Budem kontrolovať aj hrúbku perníkového prachu na nábytku - ty vieš o čom hovorím! ;)

    OdpovedaťOdstrániť